Firemná kultúra, alebo „Drž hubu a krok“!

Autor: Ján Juhás | 6.3.2014 o 13:33 | (upravené 6.3.2014 o 13:40) Karma článku: 11,98 | Prečítané:  2574x

  Témy ako prezidentská kampaň, prostitútska politika istej politickej strany, či udalosti na Ukrajine sú síce aktuálne, no našich občanov viac zaujíma, či budú mať zamestnanie, či im nehrozí strata zamestnania, či je dobrá atmosféra na pracovisku, aká je kultúra firmy, či sa dá vyžiť z platu a pod.  

 

Rád by som sa vyjadril hlavne k firemnej kultúre a v rámci toho poukázal na niektoré negatívne javy vyskytujúce sa v tejto oblasti. Pod firemnou kultúrou rozumieme súbor písaných aj nepísaných pravidiel a noriem vo firme, dodržovanie hodnôt firmy, dodržiavanie zákonov, prístupy k práci, k spolupracovníkom, k cieľom firmy, aj ku zákazníkom, predstavy zamestnávateľov aj zamestnancov o motivácii a odmeňovaní, o vlastnej práci, o úspechoch firmy a pod. Ale konkrétne k tým negatívam:

  • Zamestnanec veľkej zahraničnej firmy ruší stretnutie s priateľom, lebo zajtra má 16-stku (rozumej, nie dievčinu, ale 16 hodinovú pracovnú zmenu). Tento zamestnanec naviac pracuje na rizikovom pracovisku! Pritom nejde o žiadnu kalamitnú, alebo život ohrozujúcu situáciu, ale o riadnu pracovnú zmenu...... žeby to bolo v súlade so Zákonníkom práce?

  • Technicko-hospodárski zamestnanci (úradníci) inej zahraničnej firmy sa sťažujú, že im nie sú preplácané nadčasy. Vraj to majú zohľadnené v plate (zmienku o tom však v pracovnej zmluve nemajú). Vo firme platí nepísané pravidlo, podľa ktorého sa považuje za normálnu vec, ak  zamestnanec ostáva v práci dlhšie (minimálne dve hodiny), čím preukazuje svoj vrelý vzťah k firme a tiež, že má veľa práce.... Tak odchádza z domu ráno o šiestej a vracia sa večer o šiestej, alebo neskôr .....

  • V inej firme je pravidlo, že nadčasy sa majú kompenzovať náhradným voľnom, no toto voľno si prakticky nie je možné dohodnúť.

  • Zamestnanci istej výrobnej firmy sa sťažujú na systém odmeňovania, lebo nie sú schopní plniť výkonové normy. Normy pritom neplnia často kvôli nedostatku materiálov, alebo nedostatkom v technicko-organizačnom zabezpečení výroby, čo vôbec nie je ich vina.

  • Istá veľká stavebná firma neplatí svojim dodávateľom (bolo to nedávno aj medializované). Toto vôbec nie je neobvyklý jav v našich  podmienkach. Koho už zaujíma, že dodávateľ potom nie je schopný platiť mzdy svojim zamestnancom? Vyriešte si to ako viete a buďte radi, že vám občas nejakú tú prácu prihodíme.

  • Menšia firma pravidelne neplatí svojim zamestnancom výplaty načas. Náväzne meškajú odvody do zdravotných poisťovní a sociálnej poisťovne, čo spôsobuje zamestnancom dodatočné problémy. Koľko je takých firiem na Slovensku? Nikto nevie.

  • Opäť menšia firma vypláca zamestnancom oficiálne len minimálnu mzdu. Dohodnutú mzdu potom vyrovnáva zamestnancom peniazmi „na ruku". Aké budú dôchodky týchto zamestnancov? To si budú ľudia riešiť potom a budú nepríjemne prekvapení.

  • Kritické slová na adresu zamestnávateľa nie sú prijímané ako možný námet na zlepšenie. Naopak, zamestnancovi je dané na vedomie, že „ak sa ti tu nepáči, môžeš odísť, pred bránou firmy čakajú stovky ľudí na tvoje miesto". Toto je známy a bežný jav v mnohých firmách.

  • Pri výstavbe diaľnice sa nie tak dávno stal smrteľný úraz zamestnanca zodpovedného za prípravu a riadenie odstrelu horniny. Vyjadrenie príbuzných - pracoval príliš veľa hodín bez odpočinku. Zrejme šlo o nedodržanie prestávok v práci podľa zákona.....

  • Zahraničná firma pôsobiaca v oblasti automotive, zamestnanci - prevažne ženy vykonávajúce jednoduché práce, vo výrobných priestoroch je pomerne vysoká teplota, vysoké je aj pracovné tempo. Pracovníčky majú povolené mať so sebou max. 3 dcl plastovú fľašu s vodou. Väčšia fľaša by znamenala, že budú častejšie chodiť na WC!....

  • Ľudia hľadajúci si prácu sa bežne stretávajú s tým, že po absolvovaní výberového konania je im povedané, že firma im do dvoch týždňov oznámi výsledky tohto konania. Až na výnimky sa neúspešným uchádzačom o prácu už nikto neozve.....

  • Ešte sa tu patrí spomenúť tzv. čiernu prácu.  Stačí si trošku viac všímať hlavne menšie stavebné firmy, napríklad tie, ktoré vykonávajú zatepľovanie obytných budov. Pracujúci (lebo to nie sú zamestnanci), ľudia evidovaní ako nezamestnaní, tam na konci dňa dostávajú peniaze na ruku. Vyhovuje to firme (dane a odvody), aj pracovníkom (kým nepríde doba, keď sa začne vybavovať dôchodok).

Takto by sa dalo ešte chvíľu pokračovať. Aby tento článok nevyznel príliš pesimisticky, je treba povedať, že sú na Slovensku firmy, domáce aj zahraničné, ktoré fungujú veľmi dobre, je v nich vysoká firemná kultúra, zamestnanci sú spokojní, motivovaní, aj angažovaní. Nebudem špekulovať, koľko je takých firiem, dúfam, že väčšina.

Zodpovednosť za kultúru firmy nesú majitelia firiem a nimi poverení manažéri. Na rôznych fórach sa manažéri zvyknú vyjadrovať vyhláseniami typu „ľudia (rozumej naši zamestnanci) sú najvyšším aktívom a hodnotou našej firmy".  V každodennej praxi je však prístup k zamestnancom, dodržiavanie vnútorných noriem, zákonov a nariadení v pracovno-právnej oblasti často v rozpore s tým, čo sa oficiálne deklaruje. Samozrejme česť výnimkám.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Poľoval na ňu esesák: Keď vidím kotlebovcov v parlamente, musím kričať

ODOMKNUTÝ ROZHOVOR: Eva Mosnáková ako mladé dievča prežila holokaust.

EKONOMIKA

Premiér Fico zabudol na ceny elektriny na východe

Ceny rieši len na strednom Slovensku.


Už ste čítali?