Miroslav Šatan je iste výnimočný hráč, výnimočný zjav v našom hokeji, hráč s obrovskými zásluhami pre slovenský hokej. To nemôže nikto poprieť. Po obrovskom hernom výpadku sa dostal do dobrej formy v Slovane a bol jedným z kandidátov na účasť na olympiáde v Soči. Tréner urobil rozhodnutie a Šatan v Soči hrať nebude. Už sa nikto nikdy nedozvie, či by Šatan v Soči opäť zahviezdil, alebo by bol sklamaním. Myslím však, že svoju neúčasť na olympiáde si do určitej miery Šatan zavinil sám. Už vyliečený po zranení pol roka nehral hokej. Keď sa všetci hráči - kandidáti na účasť na olympiáde zodpovedne už v lete pripravovali na vrchol sezóny, Šatan zaujal minimálne zvláštny postoj. Začala sa NHL, KHL, slovenská extraliga, no o Šatanovi nikto nič nevedel. Vraj je v USA a pripravuje sa individuálne. Nekomunikoval ani s funkcionármi Slovana, reprezentačný tréner v najdôležitejšej sezóne bol odsúdený na čakanie. Nikto nevedel aké sú plány tejto našej hokejovej hviezdy v olympijskej sezóne. V klube vo Fínsku ho už čakali a potom krútili hlavami nad jeho prístupom. Neviem si predstaviť, čo by bolo, ak by mal zmluvu s niektorým klubom NHL. Dovolil by si také niečo tiež? To by mu klub NHL určite netoleroval. Nakoniec sa Šatan niekedy na prelome decembra a januára objavil v Slovane. Dal niekoľko dôležitých gólov Slovana v jeho doposiaľ nie najvydarenejšej sezóne a postupne sa rozohrával. Pripomeniem fanúšikom hokeja gól po samostatnom úniku do siete Dynama Moskva. Bol skutočne famózny! Tvrdenie novinára Jurkoviča, že „Šatan v zápasoch exceloval, či bol v objektívne lepšej športovej forme, než má takmer polovica hráčov“, je však iba jeho subjektívny názor. Dalo by sa veľa diskutovať o Šatanovom fyzickom nasadení počas celého zápasu, fyzických kontaktoch, tvrdosti, obranných povinnostiach hráča a pod. Či by toto stačilo na najlepších svetových hokejistov, je veľká otázka.
Tiež by sa ale dalo diskutovať o pozícii trénera reprezentácie Vujteka. Určite mal v živej pamäti posledné majstrovstvá sveta, keď musel „posadiť na tribúnu“ nemenej slávnejšiu hviezdu, tiež výnimočného hráča s obrovskými zásluhami pre slovenský hokej Stümpela. V slovenskej extralige je stále výnimočným zjavom, no v súperení s najlepšími svetovými hokejistami už neuspel. Možno sa na to trochu zabudlo, možno len kvôli tomu, že Stümpel nehrá v Slovane..... Narážka Jurkoviča typu „Muž s imidžom džentlmena alibisticky poprel vlastné kritériá nominácie“, to je obyčajná zlomyseľnosť. Pán Jurkovič asi nikdy nemal možnosť niesť takú zodpovednosť v akejkoľvek oblasti, ako má tréner reprezentácie a celý realizačný tím. Zodpovednosť nielen za výsledky na olympiáde, ale aj za postupné budovanie hokejovej reprezentácie aj pre budúce obdobia a riešenie generačného problému.
